Až vykopávky na území starého Babylonu objasnili túto otázku. Boli nájdené zvyšky mydla v hlinených nádobách, ktoré slúžili na prípravu mydla starými Sumermi zhruba tak pred necelými päťtisíc rokmi. Síce to boli len začiatky, ale už tu sa dá hovoriť o snahe vytvoriť látku, ktorá by spĺňala vlastnosti mydla. Odhady odborníkov sa zhodujú, že by sa mohlo jednať niečo do tritisíc rokov pred Ježišom Kristom.
Ďalšie dôkazy o snahe ľudstva vytvoriť mydlo na umývanie sa našli zhruba o pol tisícročia neskôr a to v podobe keramickej doštičky so záznamom, ako postupovať pri varení mydla. Toto už je recept, ktorý by sme s regulárnosťou mohli označiť za spôsob varenia takého mydla, ako poznáme dnes. Na tabuľke sú napísané presné ingrediencie. K výrobe mydla sú potrebné voda, čpavok a kassiový olej. S týchto ingrediencií sa dá vyrobiť mydlo použiteľné k čisteniu rúk, ale starí Sumerové ho na tento účel nepoužívali. Mydlo využívali k zlepšeniu zdravia. Jeho vlastnosti využívali hlavne k zastavovaniu krvácania a niektorých ochorení. Postupovali varením ingrediencií, ako smrekové drevo, kože vodnej zmije, koreňa myrty, popola, jačmeňa, smrekovej živice a podobných látok, pri ktorých Sumerovia verili v ich liečivé účinky.
Zlom v používaní mydla
Mydlo v takej forme sa už začalo šíriť do celého sveta a postupne sa s ním oboznamovali všetky ostatné národy. Netrvalo dlho a do mydla sa začal pridávať uhličitan draselný a loj z kože, aby sa dosiahli potrebné vlastnosti na gélovanie vlasov. Nový smer potom určili Arabovia, ktorí mydlá tvorili z aromatických rastlín ako olivový olej, z tymianu a iných vonných látok. Ale ešte stále ľudstvo neprišlo na funkciu, na ktorú mydlo používame dnes. S týmto objavom prišli až Rimania a to lekár Galenos, ktorý si uvedomil možnosť používať mydlo na očistu ľudského tela. A v tejto chvíli sa začína novodobá história mydla. Mydlo v dávnych dobách tiež používali na umývanie okien.
Revolúciu zažívalo mydlo V Byzantskej ríši a to od siedmeho storočia, kde sa stalo dôležitým vývozným artiklom, napriek jeho nie príliš vábnym vlastnostiam. Jeho farba bola čierna, hnedá prípadne tmavozelená, bolo mazľavé a nepríjemne zapáchalo. V stredoveku sa mydlu darilo hlavne v krajinách na juhu Európy ako Taliansko, Španielsko a Francúzko. S týchto krajín smerovalo mydlo do severnej Európy, kde jeho výroba ale zmenila smer. Tu sa namiesto olivového oleja začal pridávať do mydla rybací tuk. Čo so sebou nieslo aj typickú vôňu.
Novodobá história
Všetko sa obrátilo, keď v devätnástom storočí začali národy Európy a Severnej Ameriky klásť dôraz na osobnú hygienu. Na základe tejto požiadavky mydlo začali vyrábať v roku 1806 priemyselne , aby zasýtilo odbyt. V tomto roku bola Williamom Colgatom v New Yorku založené firma Colgate a Co. Od tohto momentu bolo otázkou času, kedy výrobcovia objavia voňavé mydlá, ako ich poznáme v súčasnosti. S voňavými mydlami prišla práve táto firma o polstoročie neskôr.